Klávesové zkratky na tomto webu - základní
Přeskočit hlavičku portálu

Vlci - ich prínos a problémy koexistencie s človekom.

14. 03. 2016 21:25:48
Vyzerá to tak, že do Česka sa táto šelma pomaly, ale isto vracia. A nastávajú prvé problémy a spory. Čo bude návrat vlka znamenať? Asi kompromis. :)

Vlk je šelma, ktorá do prírody v strednej Európe patrí. Jeho prínos je nespochybniteľný. Vlčia svorka je ako perfektne namazaný stroj a žiadne zviera si pred ňou nemôže byť isté. Majú významný vplyv na selekciu chorých a starých jedincov, človek im v tomto zatiaľ nekonkuruje. To napr. dokazuje výskyt moru u diviakov na Slovensku. Mapku som prvýkrát videl v časopise Poľovníctvo a rybárstvo a podľa nej je vyše 90 % prípadov moru zaznamenaných v oblastiach bez výskytu vlka, pričom vlk obýva približne 40 % rozlohy Slovenska. Na druhej strane je vlk veľmi schopný lovec a dokáže uloviť aj zdravé kusy, vrátane kapitálnych jeleňov na vrchole síl, a nielen, že to dokáže, ale tak aj činí. Zase príklad zo Slovenska - myslím, že na výstave trofejí v Piešťanoch získali najviac bodov dve vlčie trofeje. Dokonca sa nemusí jednať ani o vlčiu svorku. Bolo zaznamenané, že vlk samotár ulovil dospelého zdravého losa v Škandinávii, alebo bizóna v Severnej Amerike, čo je ešte "vyššia liga", ako jeleň. Prínosom je regulácia všetkých druhov zveri. Obľúbenou korisťou vlka sú totiž aj mláďatá čiernej a vysokej zveri. Takisto reguluje počet menších predátorov, ako sú líšky. Ak je príležitosť, zabije aj mláďa medveďa.

Vlk má vplyv na celé ekosystémy. Napr. umelé vysadenie vlka do Yellowstonského parku spustilo reťazovú reakciu na konci ktorej došlo k zmene vodných tokov. Predtým sa zver s obľubou zdržiavala v blízkosti riek. Pre vlka je však toto ideálnym miestom na lov. Naženú korisť do vody, kde si na klzkých kameňoch poláme nohy a doraziť ju potom už nie je problém. Takže zver sa týmto miestam začala vyhýbať. To umožnilo rast stromov. Stromom pri riekach neodolali bobry (mimochodom na druhej strane aj tí patria ku koristi vlka a vlk je zrejme jediná šelma, ktorá ich aktívne a cielene loví, takže ich aj reguluje). Bobry začali budovať hrádze a toky riek sa zmenili. Hrádze a meandre riek, ako iste vieme, zadržiavajú vodu v krajine. :)

Ďalšia zaujímavosť, ktorú štúdie ukazujú je, že vlci v Severnej Amerike majú relatívne veľké teritória a každý rok lovia v inej jeho časti. Európske vlky by mali byť na tom v prirodzenom prostredí podobne. Tým umožňujú obnovu populácie.

Stratégiu lovu menia podľa koristi aj prostredia. Vlčia mládež sa na love nepodieľa, ale sleduje ho a učí sa. Podľa jednej štúdie je najefektívnejšia svorka v počte 5 - 6 členov. Väčšie a menšie svorky už také efektívne nie sú. Sú zaznamenané aj kuriózne prípady, kedy vlci korisť síce štvali, ale potom zostali stáť "tvárou v tvár" a vlci to z nejakého dôvodu vzdali. Taktika lovu je založená na vytrvalosti vlka a koordinácii spolupráce vo svorke. Zver napr. prenasleduje v pokluse, pričom jednotliví členovia svorky sa na čele striedajú. Ulovenie zveri je len otázkou času (mimochodom niektoré africké kmene majú rovnakú taktiku). Pokračujú po pôvodnej stope, aj keď im trasu pretne čerstvejšia. Ďalšou variantou je útok zo zálohy... časť svorky naženie korisť do "náručia" ostatným. Alebo si ju vyčíhajú, ak zistia, kde sa zdržiava. Pri love mláďat u nebezpečného diviaka jeden, alebo niekoľko jedincov odláka pozornosť matky a ostatné majú ľahkú prácu. Alebo jednoducho zvolí taktiku "udri a uteč" (aj s mláďaťom v papuli). Variácií je spústa. Úspešnosť lovu vlčej svorky je vyššia, ako u poľovníkov (napr. čiernu zver človek nedokáže regulovať tak efektívne, ako vlk aj preto, že vlk nemá žiadne obmedzenia a má podstatne lepšie zmysly). Tí sa bez úlovku vracajú častejšie, ako vlci (s výnimkou organizovaných honov). Vlk dokáže dlhú dobu hladovať, ale na druhej strane môže jednorázovo skonzumovať slušnú porciu (v závislosti od veľkosti jedinca 8 a viac kg).

Pri pohľade na divočinu je prospešnosť vlka jasná. Teraz sa skúsme pozrieť na situáciu, kedy je do toho zapojený človek. Nezdieľam názor, že ľudia do lesa nepatria. Pre človeka je príroda stále prirodzeným prostredím a od prírody sa nedá oddeliť. Človek je všežravec a predátor, čiže je konkurentom vlka. Divina je oveľa prirodzenejšou potravou, ako domáce vyšľachtené zvieratá. Takže lov, ako spôosb zaobstárania potravy má aj dnes význam, je prospešný pre zdravie a človek o lovecké pudy neprišiel. Evolúcia až tak rýchlo nepracuje. Každý si to môže vyskúšať a skúsiť loviť napr. na fotoaparát (ako ja, keď je príležitosť). Zberateľská vášeň, alebo šport sú tiež len obdoby lovu a boja. :)

Vlk v prírode má len niekoľko nepriateľov: človeka, choroby, občas inú šelmu a jeho korisť. Je to veľmi opatrné zviera a lovom sa vyhubiť nedá. Hlavnú úlohu pri vyhubení vlka vo veľkých častiach Európy zohrali návnady s jedom a premena krajiny.

Koexistencia človeka a vlka (prírody celkovo) je možná. Treba však stanoviť "pravidlá hry". Pretože v krajine, ktorej prirodzené prostredie deformuje človek, nie je možné udržiavať rovnováhu bez zásahu človeka. Nedá sa počítať s tým, že by vlk dokázal vyriešiť problém s diviakmi a inej zveri. Pretože na rozdiel od diviakov do tzv. kultúrnej krajiny nezavíta. Lov na poliach by nebol pre vlka problém, ale výchova mláďat áno. Čiže je viazaný na kľudné prostredie, nerušené človekom. Naopak, môže byť príčinou toho, že časť zveri sa do tej krajiny presťahuje v dôsledku predačného tlaku. Ale aj v zalesnených oblastiach človek hospodári a loví. Takže sa časom zrejme dospeje do bodu, kedy bude potrebné regulovať aj stav vlka (ako v iných krajinách). Panuje oprávnená obava, že príchod vlka bude znamenať zo začiatku zvýšenú úmrtnosť zvere, kým si zvykne (rovnako, ako u rysa). Potom už však pre vlka bude oveľa náročnejšie niečo uloviť, čo sám zistí a nebude plýtvať energiou... to znamená, že sa stav rýchlo vráti do normálnych koľají a nebude zver decimovať (k tomu už možno aj došlo). Je potrebné zostaviť kompromisné riešenie. Vypracovať, alebo prevziať metódy na monitorovanie populácie vlka, určiť si, v ktorých oblastiach vlka chceme, v ktorých nie a v akých počtoch. Tomu prispôsobiť legislatívu... vlk ju čítať nebude. To znamená, že časom sa vlk bude strieľať aj v Česku. No a samozrejme nie je to lacná záležitoť (napr. súčasťou by mali byť analýzy DNA). Ale snáď pán Babiš nejakú miliardu na prírodu naškriabe. :)

Ochrana stád hospodárskych zvierat je účinná, ale nie dokonalá. Prítomnosť psov môže vlka odradiť, pretože presúva korisť z kategórie "ľahká" do kategórie "riziková". Niektorí pastieri robia hrubú chybu, keď psa priväzujú. Vtedy sa ten pes môže z pohľadu vlka ľahko presunúť z kategórie "problém" do kategórie "korisť". To isté platí aj pre nevhodne zvolené plemeno psa (malé plemená vlci nepovažujú za psov a končia ako jednohubky, stredné ako krátkodobé rozptýlenie, tzv. obávané bojové plemená takisto pri ochrane neobstoja a ich "trosky" bude majiteľ zbierať po lese). U pastierskych, ovčiackych plemien a ich kombinácií takisto nie je záruka, len ich šance sú o čosi vyššie. To, že pastierské plemená sú určené len na ochranu stád je tak trochu omyl. Aj oni sa dajú vycvičiť na prácu so stádom a môžu byť pomocníkmi. Napr. plemeno slovenský čuvač je schopné plniť obe úlohy.

A ako to vyzerá s útokmi vlka na človeka? To, že vlk odjakživa neloví človeka, je len výmysel rôznych aktivistov, ktorí si nedali prácu s tým, aby zistili aspoň základné fakty. Človek je pre vlka ľahká korisť. Väčšinu obetí v minulosti (aj dnes) tvorili deti a ženy. To znamená, že útočiace zviera bolo "pri zmysloch". Tisíce ľudí zahynuli, ale tisíce útok prežili, čo vylučuje besnotu (vzteklinu). Sú pochybnosti o tom, či útočili vlci, zdivočené psy, alebo kríženci. Do veľkej miery sa to dá na pohľad spoznať. No a vyšetrovanie útokov z moderných čias dokazuje, že aj zdravý vlk môže vykonať nevyprovokovaný predačný útok, t.j. cieľom je získanie potravy, alebo len "oťukanie" potenciálnej koristi (pitva potvrdila, že človek bol zabitý zvieraťom a ďalšie analýzy, že tým zvieraťom bol zdravý čistokrvný vlk (DNA), alebo svorka vlkov (stopy)). Vlk je oveľa silnejšie zviera, ako človek a ani olympijský víťaz v karate, alebo majster sveta v ťažkej váhe v boxe nemá veľké šance. Ak si položíme otázku, prečo teda vlci neútočia na človeka, jediná logická odpoveď bude asi taká, že majú z nejakého dôvodu strach. Druhý dôvod by mohol byť, že človek nie je jednoducho ich korisť a neučia sa ho loviť. Ten druhý dôvod je zjavne len beh na krátku trať a veľmi rýchlo môže prestať fungovať. Vlk hral od istého obdobia úlohu koristi. Navyše vlk má tú výhodu, že žije vo svorkách. Ak má ktorýkoľvek člen s človekom zlú skúsenosť, bude sa mu vyhýbať. Jednotliví členovia si predávajú skúsenosti. To znamená, že u vlkov (na rozdiel napr. od medveďov, tigrov, leopardov...) sa aj jedinci, ktorí človeka nikdy nevideli, naučia vyhýbať sa mu. To môže trvať aj niekoľko generácií, pretože keď sa rodičia vyhýbajú človeku, začnú to praktizovať aj potomkovia. Lenže môže prísť aj zmena... ak vlci nejakou náhodou stratia rešpekt. Môžu ho stratiť napr. v prípade vojny, živelnej katastrofy, núdzou - zmiznutím ich prirodzenej koristi a nejakých náhodných udalostí. V minulosti boli nepokojné časy, takže tým tisícom záznamov sa až tak nedivím a verím, že veľkú časť útokov majú na svedomí skutočne vlci. V 2. svetovej vojne a po nej počet útokov vlkov tiež výrazne stúpol (po páde ZSSR sa začali objavovať aj takéto štatistiky). To má logické vysvetlene. Ich korisť utekala pred frontou takisto ako ľudia. Na druhej strane narážali na telá mŕtvych a diétu nedržali, čo ich zbavilo rešpektu. Podobné je to u živelných katastrof napr. v juhovýchodnej Ázii. Prakticky po každej z nich stúpne počet útokov šeliem na ľudí, ale v médiach vedú tigre. V Indii vlci občas napadnú človeka, spravidla dieťa priamo v príbytku a dokážu ho zabiť bez toho, aby to rodina spiaca pri ňom zistila (nechcem morbídne popisovať, ako to robia, ale majú dva spôsoby). To znamená, ža majú vypracovanú taktiku lovu a minimlizujú riziko konfrontácie, čo býva bez predchádzajúcich skúseností problematické.

Ešte sa vrátim k petícii proti odstrelu líšky pri nemocnici v Ústí nad Labem. Je to celkom groteskná situácia, keďže líšky sa celoročne lovia. Ak ktokoľvek vyhodnotí, že práve táto líška je vzácna, prečo ľuďom práve na tejto jednej tak záleží? Ak sa živí odpadom, neplní ani tú úlohu lovca hlodavcov. Odpoveď je asi taká, že bola v médiach. Nevidel som jedinú petíciu na záchranu nejakého prasaťa pred bitúnkom, pričom je to oveľa inteligentnejší tvor. Vlci zabíjajú aj líšky. Im nezáleží na tom či, mláďatá líšky po zabití rodiča uhynú hladom. Takisto, ako líške nezáleží na tom, či ňou ulovené zviera má mláďatá, alebo nie. Prírodné zákony sú kruté. Smrť zo zubov vlka spravidla znamená, že zahrdúseniu budú predchádzať dotrhané šľachy, rozdrvené kosti a iné rany, predtým možno beh až do vysílenia. To v prírodopisných filmoch neukazujú. Z Afriky poznáme pohľady na svorku levov, alebo hyen prenasledujúcu zver, skok na ňu, potom strih a záber na hostinu. Realita je taká, že hyeny prenasledujú zviera s visiacimi črevami (relatívne "humánna" smrť do 5 minút), lev dokáže zviera škrtiť aj 15 minút, ak neprehryzne tepny. Príroda nedelí zvieratá na "roztomilé" a tie ostatné, ako ľudia. Ak by ľudia z ničoho nič zmizli, tak Vaša obľúbená čivava skončí v zuboch väčších plemien (skúsenosti z New Orleans) a z tých väčších plemien sa stanú vlci. Človek by sa mal riadiť zákonmi prírody a nie nejakými subjektívnymi pocitmi.

No a ešte jeden postreh na margo lesníkov a poľovníkov. Mnohí majú zavedené, že sú to ľudia, ktorí decimujú lesy v područí drevárskych firiem, strieľajú po všetkom, čo sa hýbe a často pod vplyvom obsahu ploskačky. To druhé je jednoducho vyvrátiteľný nezmysel. No a na margo lesov - ich rozloha na Slovensku stúpa už desaťročia, počet lovnej zveri aj šeliem takisto stúpa a stúpal dlho pred príchodom ochranárskych aktivistov... ešte za minulého režimu... napriek tomu, že stúpal aj počet poľovníkov. To znamená, že sa to začalo zlepšovať vtedy, kedy bola príroda v rukách lesníkov a v podstate nikoho iného. Aktivisti nedávno navrhli vyškrtnúť národný park Poloniny z pamiatok UNESCO, pretože sa v pralesoch ťaží. Lenže keď som to skonfrontoval s faktami, tak skutočných pralesov je tam málo, v nich sa nikdy neťažilo, neťaží a ani tak skoro ťažiť nebude, pretože sú neprístupné a nikdy sa to nevyplatilo (preto tie pralesy vlastne existujú). Tie lesy, na ktoré poukazovali nie sú staré ani sto rokov, tak aké pralesy? Priemerný vek vyťaženého stromu v ČR, alebo v SR je vyše 100 rokov. Za prales by sa takto dalo označiť čokoľvek. Z UNESCO prišla odpoveď v štýle: "stanovte si hranice". Takže o tých aktivistoch ja osobne nemám nejakú dobrú mienku.. ale aj z iných dôvodov, ako je toto.

Je podľa mňa správne, ak štátnu správu kontrolujú nezávislé organizácie. To platí aj v oblasti nášho prírodného dedičstva. Ale je nesprávne ak politik - laik k tomu pripustí aktivistu - laika (alebo aj odborníka s titulom, ale s pochybným zázemím). Podľa mňa by štát mal kontrolu podporovať finančne, napr. prostredníctvom prírodovedeckých fakúlt, alebo veterinárnych VŠ, ktorých zástupcovia by v podstate prišli do konfrontácie s ľuďmi z lesníckych VŠ. Tam sú nepochybne fundovaní zoológovia, napumpovali by sa peniaze do vzdelania a mohlo by to mať aj nejakú úroveň. Aktivisti by mohli a mali fungovať v úlohe dobrovoľných spolupracovníkov, nie ako tieňová vláda. Neopakujte chyby Slovákov. :)

Autor: Michal Grešlik | pondělí 14.3.2016 21:25 | karma článku: 10.39 | přečteno: 253x

Další články blogera

Michal Grešlik

Zostrel ruského Su-24 a fantázie blogerov.

Cieľom môjho prvého blogu je "rozpitvať" blogy, z pohľadu "fanúšika" letectva (hlavne sovietskeho z obdobia 2. svetovej vojny a v druhom rade aj povojnového).

9.12.2015 v 19:20 | Karma článku: 16.54 | Přečteno: 1306 | Diskuse

Další články z rubriky Životní prostředí a ekologie

Eva Hauserová

O stromech trochu příliš populárně

Kniha Petera Wohllebena Tajný život stromů je prý světovým bestsellerem. Pro mě bylo poněkud těžké se do ní začíst, a to pro její pouťově-vyvolavačský tón. Přitom její obsah vůbec není špatný!

23.6.2017 v 8:49 | Karma článku: 7.34 | Přečteno: 186 | Diskuse

Eva Hauserová

EKO a EZO

Pozoruju, že často bývají sdružovány a spojovány činnosti a záležitosti orientované ekologicky a „ezotericky“. To dávám do uvozovek, protože definice ezoterična může být různá. Každopádně: proč se to vůbec děje?

22.6.2017 v 8:17 | Karma článku: 6.68 | Přečteno: 203 | Diskuse

Jan Ferenc

Voda je jen pro někoho

Tancem zhruba ve stovce měst se budou lidé snažit upozornit na nedostatek vody. Nedostatek nikoliv u nás, ale v řadě míst především tzv. třetího světa, kde kvůli němu denně umírají lidé včetně dětí.

21.6.2017 v 16:34 | Karma článku: 8.81 | Přečteno: 396 | Diskuse

Nikola Ptáčková

Rychlá dráha nebude rychle

Tak nám začala oprava Negrelliho viaduktu, paní Müllerová... Jeden by řekl zaplaťbůh, vzhledem k tomu, že viadukt byl uveden do provozu již v roce 1850, ale nešť.

17.6.2017 v 9:31 | Karma článku: 10.57 | Přečteno: 287 | Diskuse

Lucie Hlavinková

Ať žiješ v zajímavých časech!

Existuje prý čínské přísloví, nejhorší kletba, kterou můžete uvrhnout na svoje nepřátele: „Ať žiješ v zajímavých časech!“

15.6.2017 v 14:42 | Karma článku: 14.85 | Přečteno: 524 | Diskuse
Počet článků 2 Celková karma 0.00 Průměrná čtenost 779

Amatérsky záujemca o históriu, (aktuálne pasívny) modelár, človek hľadajúci súvislosti a snažiaci sa dať udalosti do širšieho kontextu.

Seznam rubrik

Napište mi

Vzkaz autorovi


Zbývá 1000 znaků.


Toto opatření slouží jako ochrana proti webovým robotům.
Při zapnutém javaskriptu se pole vyplní automaticky.


více


Najdete na iDNES.cz

mobilní verze
© 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.